Slovensko a Česko majú podobný systém invalidných dôchodkov, v dôležitých detailoch sa však rozchádzajú. Rozdielny je už minimálny pokles pracovnej schopnosti, potrebná doba poistenia aj spôsob odstupňovania invalidity. Nedá sa preto všeobecne povedať, že jedna krajina je výhodnejšia pre každého.
V Česku môže invalidita vzniknúť už pri poklese o 35 percent
Jeden z najvýraznejších rozdielov nájdeme už pri samotnej definícii invalidity. Na Slovensku musí schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu klesnúť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Za dlhodobý sa považuje stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok.
Český systém začína nižšie. Človek je invalidný, ak jeho pracovná schopnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poklesla najmenej o 35 %. Invalidita sa následne rozdeľuje na tri stupne: prvý pri poklese o 35 až 49 %, druhý pri 50 až 69 % a tretí pri najmenej 70 %.
| Podmienka | Slovensko | Česko |
|---|---|---|
| Minimálny pokles schopnosti | viac ako 40 % | najmenej 35 % |
| Členenie invalidity | percentuálna miera poklesu | I., II. a III. stupeň |
| I. stupeň | – | 35–49 % |
| II. stupeň | – | 50–69 % |
| III. stupeň | – | najmenej 70 % |
| Vyššia hranica dôležitá pre výpočet | viac ako 70 % | III. stupeň od 70 % |
| Práca popri dôchodku | možná bez limitu zárobku | možná bez limitu zárobku |
Z pohľadu vstupnej zdravotnej hranice je teda český systém dostupnejší, pretože pokles o 35 až 40 % už môže v Česku znamenať invaliditu prvého stupňa, zatiaľ čo na Slovensku na invaliditu nestačí. To však automaticky neznamená nárok na dôchodok – potrebné je splniť aj podmienku poistenia.
Rozdielne sa počíta potrebná doba poistenia
Na Slovensku požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia rastie s vekom. Poistenec nad 28 do 34 rokov potrebuje najmenej päť rokov, nad 34 do 40 rokov osem rokov, nad 40 do 45 rokov desať rokov a človek starší ako 45 rokov najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia.
České pravidlá fungujú odlišne. Nad 28 rokov sa spravidla požaduje päť rokov poistenia získaných v posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity. Pri ľuďoch starších ako 38 rokov môže byť podmienka splnená aj získaním desiatich rokov poistenia počas posledných 20 rokov.
Preto nie je možné jednoducho povedať, že česká požiadavka je vždy miernejšia. Slovensko sleduje celkový počet potrebných rokov podľa veku, kým Česko výraznejšie pracuje s konkrétnym obdobím pred vznikom invalidity. Výsledok môže byť pre dvoch ľudí s odlišnou pracovnou históriou úplne iný.
Výnimky existujú v oboch krajinách. Napríklad pri invalidite spôsobenej pracovným úrazom sa v Česku potrebná doba poistenia nevyžaduje. Na Slovensku sa pri invalidite v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania zákonná podmienka potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia považuje za splnenú.
Slovensko a Česko odlišne premietajú závažnosť invalidity do sumy
Na Slovensku sa pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % výsledná suma násobí určeným percentom poklesu. Pri poklese o viac ako 70 % sa tento redukčný mechanizmus neuplatňuje. Do výpočtu vstupuje aj priemerný osobný mzdový bod a obdobie dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku do dôchodkového veku.
Český systém pracuje so základnou a percentnou výmerou. Výška percentnej časti závisí okrem iného od stupňa invalidity, príjmov a obdobia poistenia vrátane takzvanej dopočítanej doby do dôchodkového veku. Od roku 2026 navyše česká reforma zaviedla nové minimálne úrovne dôchodkov naviazané na priemernú mzdu; osobitné minimá sa vzťahujú aj na jednotlivé stupne invalidného dôchodku.
Samotné percento invalidity preto nestačí na porovnanie toho, koľko človek reálne dostane. Rozhodujú jeho predchádzajúce príjmy, poistná história, vek pri vzniku invalidity a ďalšie zákonné parametre.
Invalidný dôchodok neznamená zákaz pracovať
V tomto smere sú si obe krajiny pomerne podobné. Slovenská Sociálna poisťovňa výslovne uvádza, že invalidný dôchodca môže podľa svojich zdravotných možností pracovať bez obmedzenia počtu hodín či výšky zárobku.
Podobné pravidlo platí v Česku. Poberateľ invalidného dôchodku môže pracovať, podnikať alebo využívať dohody a samotná výška zárobku nie je stanovená ako hranica, po ktorej by automaticky stratil dôchodok. Rozhodujúci zostáva zdravotný stav a jeho posúdenie.
Kde sú teda podmienky výhodnejšie?
Jednoznačný víťaz neexistuje. Česko má nižšiu vstupnú hranicu invalidity – 35 % oproti viac ako 40 % na Slovensku – a navyše rozlišuje tri stupne invalidity. Pre človeka s miernejším, ale dlhodobým obmedzením pracovnej schopnosti tak môže byť český systém dostupnejší.
Pri potrebnej dobe poistenia však záleží na veku a konkrétnej pracovnej histórii. Rovnako nemožno všeobecne označiť jednu krajinu za štedrejšiu podľa samotnej výšky dôchodku, pretože obe schémy používajú rozdielne výpočty a suma je individuálna.
Pri porovnávaní je preto vhodné oddeliť tri otázky: či človek spĺňa zdravotnú hranicu, či získal potrebnú dobu poistenia a aká suma mu podľa jeho poistnej histórie vyjde. Až pri konkrétnom poistencovi možno zistiť, ktorý systém by za porovnateľných okolností priniesol priaznivejší výsledok.
Zdroje: socpoist.sk, slov-lex.sk, cssz.gov.cz
