Dostali ste povýšenie, úspešne ste dokončili náročný projekt alebo vás klienti pravidelne chvália, no napriek tomu máte pocit, že si úspech nezaslúžite? Nie ste sami. Imposter syndróm trápi milióny ľudí vrátane manažérov, podnikateľov aj špičkových odborníkov. Často pritom nejde o nedostatok schopností, ale o skreslené vnímanie vlastnej hodnoty.
Keď úspech pripisujete šťastiu namiesto vlastným schopnostiam
Imposter syndróm, niekedy označovaný aj ako syndróm podvodníka, predstavuje psychologický jav, pri ktorom človek pochybuje o svojich schopnostiach a úspechoch. Napriek objektívnym dôkazom o svojej kompetentnosti má pocit, že ostatných iba „oklamal“ a skôr či neskôr bude odhalený.
Typickým prejavom je presvedčenie, že úspech je výsledkom náhody, šťastia alebo priaznivých okolností. Človek si nedokáže pripustiť, že za jeho výsledkami stoja vedomosti, skúsenosti a tvrdá práca.
Takéto pocity sa často objavujú po nástupe do novej práce, pri povýšení, rozbehu podnikania alebo pri prevzatí väčšej zodpovednosti. Paradoxne sa syndróm podvodníka často vyskytuje u ľudí, ktorí dosahujú nadpriemerné výsledky.
Čím vyššie sú očakávania a nároky na výkon, tým väčšie môže byť riziko vzniku týchto pochybností.
Prečo imposter syndróm vzniká
Príčiny nie sú u každého rovnaké. Odborníci však identifikovali viacero faktorov, ktoré môžu k vzniku tohto problému prispievať.
Významnú úlohu zohráva výchova a prostredie. Ľudia, ktorí vyrastali v rodinách s vysokými nárokmi na výkon alebo boli neustále porovnávaní s ostatnými, môžu mať väčšiu tendenciu spochybňovať vlastné úspechy.
Svoje miesto má aj perfekcionizmus. Perfekcionisti si často stanovujú extrémne vysoké ciele a ak ich nedosiahnu na sto percent, považujú sa za neúspešných. Aj veľmi dobrý výsledok potom vnímajú ako nedostatočný.
V podnikateľskom prostredí zohráva úlohu aj neustále porovnávanie sa s konkurenciou. Sociálne siete, odborné konferencie či médiá často ukazujú iba úspechy, nie problémy a zlyhania. Vzniká tak ilúzia, že všetci ostatní všetko zvládajú lepšie.
Porovnávanie vlastného zákulisia s verejnými úspechmi iných ľudí patrí medzi najčastejšie zdroje pochybností o sebe samom.
Ako sa imposter syndróm prejavuje v podnikaní a kariére
V pracovnom prostredí môže mať tento problém viacero podôb. Niektorí ľudia sa snažia svoje pochybnosti kompenzovať nadmerným pracovným nasadením. Pracujú dlhšie, kontrolujú každý detail a odmietajú delegovať úlohy.
Iní sa naopak vyhýbajú novým príležitostiam. Neuchádzajú sa o vyššie pozície, nepredkladajú vlastné nápady alebo odkladajú rozvoj podnikania zo strachu, že nie sú dostatočne pripravení.
Medzi časté prejavy patria:
- neustále spochybňovanie vlastných výsledkov,
- strach z kritiky alebo zlyhania,
- pocit, že ostatní sú kompetentnejší,
- neschopnosť prijať pochvalu,
- nadmerná potreba dokazovať svoju hodnotu,
- chronický stres a vyčerpanie.
Dlhodobé pôsobenie imposter syndrómu môže negatívne ovplyvniť nielen pracovný výkon, ale aj psychickú pohodu. V extrémnych prípadoch môže prispieť k vyhoreniu alebo úzkostným stavom.
Problémom nie je nedostatok schopností, ale nesprávne hodnotenie vlastných schopností.
Ako sa naučiť vnímať svoje úspechy realistickejšie
Dobrou správou je, že imposter syndróm nie je trvalý stav. Existuje viacero spôsobov, ako jeho vplyv zmierniť.
Prvým krokom je uvedomenie si, že podobné pocity zažívajú aj úspešní podnikatelia, manažéri či vedci. Samotné poznanie, že nejde o osobné zlyhanie, môže priniesť značnú úľavu.
Pomáha tiež zaznamenávať si vlastné úspechy. Mnohí odborníci odporúčajú viesť si zoznam dokončených projektov, získaných klientov, pozitívnej spätnej väzby alebo dosiahnutých cieľov. Takýto prehľad poskytuje objektívny dôkaz o vlastných schopnostiach.
Dôležité je naučiť sa prijímať pochvalu bez okamžitého zľahčovania vlastných zásluh. Ak klient alebo nadriadený ocení vašu prácu, skúste si pripustiť, že pochvala je výsledkom vašej skutočnej hodnoty.
Pomôcť môže aj otvorená komunikácia s kolegami alebo mentorom. Mnohí ľudia sú prekvapení, keď zistia, že podobné pochybnosti riešia aj ich úspešnejší kolegovia.
Sebadôvera nevzniká tým, že človek prestane robiť chyby. Buduje sa tým, že sa naučí realisticky hodnotiť svoje schopnosti, úspechy aj nedostatky.
Imposter syndróm preto netreba vnímať ako dôkaz nekompetentnosti. Často je skôr signálom, že človek vstúpil do nového prostredia, rastie a posúva svoje hranice. Práve schopnosť uvedomiť si vlastnú hodnotu môže byť jedným z najdôležitejších krokov na ceste k dlhodobému profesijnému úspechu.
Zdroje:
- Chvália vás, no vy pochybujete? Je za tým impostor syndróm – https://blog.profesia.sk/chvalia-vas-no-vy-pochybujete-je-za-tym-impostor-syndrom/
- https://dennikn.sk/4605632/nedostatocni-mozno-nie-sme-my-ale-system-pozrime-sa-na-syndrom-podvodnika-konecne-inak/
- https://arxiv.org/abs/2312.03966
