Podnikanie nemusí byť vždy nepretržité. Mnohí živnostníci sa skôr či neskôr dostanú do situácie, keď potrebujú svoju činnosť na určitý čas prerušiť. Dôvodom môže byť pokles zákaziek, zdravotné problémy, rodičovská dovolenka aj odchod do zahraničia. Pozastavenie živnosti však má svoje pravidlá, povinnosti aj dôsledky.
Kedy sa podnikatelia rozhodujú pre pozastavenie živnosti
Pozastavenie živnosti predstavuje legálny spôsob, ako dočasne prerušiť podnikateľskú činnosť bez nutnosti definitívneho ukončenia podnikania. Ide o pomerne časté riešenie najmä v období ekonomickej neistoty alebo pri osobných životných zmenách.
Živnostníci využívajú túto možnosť napríklad vtedy, keď:
- nemajú dostatok zákaziek,
- odchádzajú pracovať do zahraničia,
- nastupujú na materskú alebo rodičovskú dovolenku,
- majú zdravotné problémy,
- chcú si dať od podnikania pauzu,
- alebo plánujú zmenu podnikateľského smerovania.
Veľkou výhodou pozastavenia je, že podnikateľ nemusí absolvovať celý proces rušenia živnosti a jej opätovného zakladania. Po uplynutí obdobia prerušenia môže svoju činnosť znovu obnoviť.
Dôležité však je uvedomiť si, že počas obdobia pozastavenia živnosti podnikateľ nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť. Nemôže teda vystavovať faktúry za nové služby alebo realizovať obchodné aktivity súvisiace s pozastavenou živnosťou.
Aké podmienky platia pri prerušení živnosti
Na Slovensku je možné živnosť pozastaviť na minimálne šesť mesiacov a maximálne na tri roky. Podnikateľ si pritom môže zvoliť presný dátum začiatku aj ukončenia prerušenia.
Samotné pozastavenie sa oznamuje príslušnému živnostenskému úradu. V súčasnosti je možné celý proces vybaviť osobne, poštou alebo elektronicky cez portál verejnej správy. Elektronické podanie býva najrýchlejšie a zároveň administratívne pohodlnejšie.
Pri oznámení je potrebné uviesť:
- identifikačné údaje podnikateľa,
- dátum začiatku pozastavenia,
- dátum ukončenia pozastavenia,
- prípadne ďalšie doplňujúce údaje podľa typu podnikania.
Po podaní oznámenia živnostenský úrad vykoná zápis do živnostenského registra. Pozastavenie tak nadobudne oficiálnu platnosť.
Podnikatelia by mali myslieť aj na to, že pozastavenie živnosti automaticky neznamená zánik všetkých povinností. Veľa závisí od konkrétnej situácie podnikateľa, najmä vo vzťahu k zdravotnej a sociálnej poisťovni či daňovému úradu.
Pozastavenie živnosti a odvody do poisťovní
Jedným z najčastejších dôvodov, prečo podnikatelia živnosť prerušujú, je práve zníženie odvodového zaťaženia. Počas obdobia pozastavenia totiž vo väčšine prípadov zaniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne.
To však neznamená, že živnostník automaticky prestáva riešiť všetky povinnosti spojené so zdravotným poistením. Situácia závisí od toho, či je zároveň zamestnaný, evidovaný na úrade práce, študent, dôchodca alebo patrí medzi samoplatiteľov.
Ak podnikateľ po prerušení živnosti nemá iný poistný status, môže vzniknúť povinnosť platiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ. Práve na túto skutočnosť mnohí zabúdajú.
Dôležitá je tiež komunikácia s poisťovňami. Hoci časť údajov si inštitúcie odovzdávajú automaticky, podnikateľ by si mal vždy overiť, či boli všetky zmeny správne zaevidované.
Pozornosť treba venovať aj daňovým povinnostiam. Ak podnikateľ počas časti roka podnikal, stále môže mať povinnosť podať daňové priznanie za príslušné obdobie.
Na čo si dať pri prerušení podnikania pozor
Pozastavenie živnosti síce môže pôsobiť ako jednoduchý administratívny krok, no v praxi býva dôležité myslieť na viacero detailov.
Veľmi podstatné je správne načasovanie. Niektorí podnikatelia si pozastavenie nastavujú tak, aby minimalizovali odvody alebo ukončili rozpracované zákazky. Ak by živnosť prerušili príliš skoro, mohli by sa dostať do problémov pri fakturácii alebo plnení zmluvných záväzkov.
Dôležité je tiež vyriešiť všetky otvorené pohľadávky, faktúry a záväzky ešte pred dátumom prerušenia. Hoci podnikateľ môže prijímať úhrady za staršie faktúry vystavené pred pozastavením živnosti, nové podnikateľské aktivity už vykonávať nesmie.
Mnohí živnostníci zabúdajú aj na:
- povinnosť archivácie účtovných dokladov,
- prenájmy prevádzok,
- leasingy,
- firemné účty,
- registračné pokladnice,
- alebo zmluvy s dodávateľmi služieb.
Ak podnikateľ plánuje návrat k podnikaniu, oplatí sa priebežne sledovať legislatívne zmeny. Podmienky pre živnostníkov sa totiž môžu meniť a po opätovnom obnovení činnosti môžu platiť nové pravidlá či odlišné odvodové povinnosti.
Pozastavenie živnosti preto netreba vnímať iba ako formálne „stlačenie pauzy“. Ide o rozhodnutie, ktoré môže výrazne ovplyvniť financie, administratívu aj budúce fungovanie podnikania.
